Broken sword -04- Hotel Ubu

15. září 2011 v 16:48 | Limej |  Broken sword
Oznam: Ahojte. Vopred sa chcem ospravedlniť, že som na vaše blogy vôbec nechodila a ten svôj som zanedbávala. Úprimne? Vôbec som nemala chuť a ani náladu do fotenia. Budem sa snažiť polepšiť a hneď sa pustím do fotenia a upravovania, tento článok som mala napoly napísaný už dávno, príjemné čítanie :)





V minulej časti ste videli:

Opätovne som vytočil Todrikovo číslo, snáď už bude ústretovejší. "Halo? Kto je tam?" znova nabrúsene hovoril ten krajčír. "Tu je opäť George Stobart." predstavil som sa. "Zase vy? Čo ešte chcete?" nedôverčivo sa ma pýtal zase on. "Chcem vedieť, či si tú košelu nekúpil muž. Jeho meno sa mi podarilo zistiť, je to Khan." vravel som, s dôrazom na jeho meno. "Ano Messie, košelu spolu s nohavicami si objednal ako donášku až domov. Ako adresu zadal: Hotel Ubu, izba 22." povedal mi Todrik a ja som sa konečne zase posunul. "Dakujem Todrik, to je všetko, čo som chcel vedieť." hrdo som povedal a zavesil som telefón. Teraz už len dúfať, že sa Khan ešte z hotela neodhlásil.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

Na mape u Nicol som si pohladal adresu toho hotela Ubu. Bol iba pár kilometrov a Nicolineho apartmánu, blízko miesta činu. Bol naozaj mohutný a týčil sa do snobských rozmerov. Pred vchodom do vnútra stály dvaja podivne vyzerajúci muži. Nechcel som ísť za nimi a tak som sa najprv rozhodol, preskúmať okolie. Na rohu hotela som našiel zašitú uličku, kam istotne dávajú zbytky z kuchyne a špinu z hotela. Zbežne som ju preskenoval pohľadom, no nič zaujímavé tam nebolo.


Som teraz detektív, to je už jasné. Pomyslel som si, keď som chcel vstúpiť do interiéru hotela Ubu. Zostal som však stáť a rozhodol som sa, že musím vypočuť každého, kto môže niečo vedieť o Khanovy-tom vrahovy. Podišiel som bližšie ku chlapíkovy v hnedom obleku. "Prepáčte messie." muž sa na mňa veľmi nevraživo pozrel. "Ui?" spýtal sa chladno, až ma zamrazilo. "Poznáte muža menom Khan?" spýtal som sa. Muž vtom momente akoby stuhol. Porozhliadol sa naokolo a jeho čelo spustilo pár kvapiek potu. "No messie, nepoznám nikoho s takým menom." Mne to však nedalo. "Ten muž má na tváry veľkú jazvu cez oko, je to vrah!" trochu hlasnejšie som sa snažil vylúdiť informácie. "Už som vám povedal, že ho nepoznám!" suverénne odpovedal muž a vopchal si do úst špáratko, ktoré začal nervózne hrýzť. Už z neho viac aj tak nedostanem.


Šiel som teda skúsiť šťastie u druhého muža, ktorý "strážil" hotel. "Dobrý deň messie." poprial som mu a podával mu ruku. On sa však ani nehol len sa na mňa s nechuťou pozrel. "Čo je?" veľmi buransky a primitívne odpovedal. "Poznáte muža menom Khan?" položil som mu rovnakú otázku ako prvému chlapovi. "Nie." stroho a drsne mi odpovedal. "Ten muž je vrah a je ubytovaný v tomto hoteli, na tváry má značne viditeľnú jazvu cez oko. Nevideli ste ho?" "Povedal som ti, že nie!!! Odpál červík, lebo uvidíš." vybehol na mňa ten tučko a ja som nemal viac chuť na hádku s ním. "Fajn." povedal som a konečne som sa vybral do hotela.


Vošiel som dnu a ako vánok ma udrela prekrásna hra na piáno a úžasná jemná, parfémová vôňa. Hotel bol nádherne zariadený, ladený do teplých tónov. Na konci, v strede miestnosti sa týčilo majestátne troj-schodisko, ktoré viedlo do izieb. Na sedačkách okolo sochy sedel vzdelane pôsobiaci muž a čítal noviny. Za piánom sedela staršia dáma, ktorá sa v hre úplne vyžívala. Šiel som jej trochu prihovoriť. "Madam, hráte naozaj krásne." milo som jej zložil kompliment.


"Vy lichotník." povedala žena a začala sa mierne červenať. Na chvíľku prestala hrať a otočila sa mojím smerom. "Madam, som inšpektor Pastell a hľadám tu muža menom Khan." trochu som jej zaklamal. "Nikto s takým menom tu určite nebýva." povedala mi žena. Napadlo ma, že jej ukážem fotku toho vraha. "Och bože, veď to Merlyn. Včera som ho prosila o jednu opravu, ale povedal, že namá ćas. Viete on je opravár." hovorila mi žena a ja som tomu nemohol uveriť. Khan a opravár? a ešte k tomu ho volá Merlyn! "Nie madam. Tento muž sa volá Khan a je to chladnokrvný vrah, dnes ráno zabil jedného muža priamo pred mojimi očami." vysvetloval som jej a ona zhrozene zkríkla. "To nieje možné, taký slušný chlapec!" krútila hlavou žena. "Madam, aké je vaše meno?" spýtal som sa, aby som ju mohol nejako oslovovať. "Som madam Piermont inšpektor." predstavila sa mi a ja som sa pousmial. "Madam Piermont, videli ste dnes Merlyna s nejakým kufríkom?" zvedavo som sa vypytoval. "Nie messie Pastell, prišla som do haly iba pred pol hodinou."


Na chvílu som odišiel od madam Piermont a zašiel som za mužom s novinami. Keď som sa mu pozrel do tvaŕe ihneď som zistil, že je to vedec. Videl som ho dnes ráno v tých novinách, ktoré som dal tomu robotníkovy, vraj vynašiel nejakú novú vedeckú teóriu a dostal ocenenie. Bola česť stretnúť sa s ním. "Dobrý deň, som inšpektor Pastell a chcel by som sa vás spýtať na pá rotázok." Muž zaujato zložil noviny a zadíval sa mi do očí. "Ano? Ako vám môžem pomôcť?" "Poznáte muža menom Merlyn?" spýtal som sa. "Ui messie Pastell, dnes ráno som ho videl." povedal a mne sa rozžiarili oči. "A nemal náhodou v rukách kufrík?" spýtal som sa nedočkavo. "Nie messie, iba zvláštny a starý papier, zakrútený do rolky. Vyzeralo to ako nejaký prastarý pergamen. Určite veľmi vzácny." vravel mi muž celý očarený tým predmetom. Ja som bol skôr prekvapený. Takže Plentar umrel pre pergamen? Čo je na tom kuse papiera hodné života?


Vedec mi povedal, že Merlyn si dal ten kus papiera schovať do hotelového sejfu. Zašiel som teda tam, či by "inšpektorovy" nevyhoveli. "Dobrý deň, som inšpektor Pastell. Potreboval by som od vás niečo, čo si dnes ráno messie Merlyn odložil do sejfu." suverénne som si vyžiadal pergamen. "Pane, aj keby ste boli pápež, dokument vám nevydám, pretože nieste messie Merlyn a nemáte naň právo." povedal mi recepčný. Ach ten recepčný. Jeho zjav bol naozaj odstrašujúci. Nemám nič proti homosexuálom, ale toto... Chodil ako dievča, jeho boky sa prehýbali zo strany na stranu a ruky držal ako nejaká slečinka. Navyše mal protivný a povýšenecký hlas. Tento človek by mi ten pergament nikdy len tak nedal. Vtom som na nástenke za ním zbadal kľúčik. Bol od izby číslo 21, to je len jedna miestnosť od izby Khana-musím ho získať. Ale ako?


Išiel som za Madam Piermont. "Madam, muž na recepcií je veľmi protivný. Potreboval by som získať jeden kľúč, no nemôžem, kým tam je on. Vedeli by ste mi nejako pomôcť." skúšal som ju navnadiť, aby ho nejako odlákala. "Niečo skúsim pán vyšetrovateľ." sebaisto zahlásila Madam Piermont a dvíhala sa zo stoličky. "Nasledujte ma." povedala a rozhodne smerovala k recepcií. "Dobrý deň. Chcem aby ste mi odložili túto kabelku do hotelového sejfu chlapče." povedala suverénne a recepčný jej hneď vyhovel. "Áno madam Piermont. " pokorne a s veľkým rešpektom zašiel za roh. Ja som to musel využiť. Buď teraz alebo nikdy. Natiahol som sa cez stôl až ku kľúčom. Konečne. Teraz mi už neutečieš Khan!


Vyšiel som na druhé poschodie hotela Ubu. Tam ma až doviedlo číslo dverí na kľúčiku. 21. Na chodbe som uvidel štvoro dverí. 21, 22 a na druhej strane chodby 23 a 24. Hneď prvé dvere boli tie moje. Tie od ktorých som si poctivo ukradol kľúč. Vstúpil som dnu. V tejto izbe nikto nebýval. V šuflíkoch nič nebolo a skriňa okrem vešiakov neobsahovala nič. Ja som sa však musel dostať do izby Khana. Zbadal som okno. Vykukol som von a ihneď som sa vrátil. Bola to veľká výška. Zároveň som však zbadal novú nádej. Totiž okno, ktoré patrilo Khanovej izbe bolo dokorán otvorené, asi ho zabudol zavrieť. Na okraji steny bola drevenná lišta, po ktorej by sa teoreticky dalo presť k nemu. Musel som to risknúť. Hlavne sa nedívať dolu!
.
.
.
.
Pokračovanie na budúce
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Joy Joy | Web | 17. září 2011 v 17:32 | Reagovat

Teda, napínavé. A chválim fotky, veľmi sa ti vydarili. :-)

2 Duash. Duash. | Web | 20. října 2011 v 21:29 | Reagovat

Je to celkem dobrý, jenom mě mrzí, že se mi nezobrazují fotky.... :-(

3 Naensi Seuta Naensi Seuta | Web | 11. listopadu 2011 v 15:54 | Reagovat

Co se stalo, že nepřidáváš? :(

4 Kimi Kimi | Web | 18. listopadu 2011 v 17:57 | Reagovat

Túto hru milujem teda všetky dieli a skvele to prerábaš a tie fotky sú prekrásne!! :)

5 DomiQe* DomiQe* | Web | 18. listopadu 2011 v 22:47 | Reagovat

Sakra krutý! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.