Broken sword -02- Stopa po stope

26. srpna 2011 v 19:20 | Limej |  Broken sword
Oznam: Ďalší deň, ďalšia časť komixu, ktorý ma stále drží. Hneď ako dopíšem túto časť, idem zase fotiť :) Prosím vychutnajte si tento diel ako ja pri jeho tvorení.



V minulej časti ste videli:
Už viem priveľa. Teraz necúvnem, chcem prísť nato, kto je ten klaun, čo ma takmer zabil a čo bolo tak cenné v tom kufríku, že preto riskoval životy celého námestia. Vtom som si spomenul, že ten klaun alebo skôr majster prevlekov, utekal do jednej z uličiek. "Myslím, že do tejto." povedal som si, keď som vošiel dnu. "Slepá ulička?! Preda sa nemohol vypariť!" zahundral som si a rozhliadol som sa naokolo. Pozrel som sa do popelníc a takmer som dostal infarkt, keď z jednej z nich vyskočila čierna mačka a naježene zasyčala. Trocha som sa upokojil, keď tu som na zemi zbadal poklop. Poklop, ktorý určite vedie do kanálu, poklop, ktorým klaun ušiel. Kľakol som si k nemu a skúsil som ho otvoriť. Poklop bol však silno priklopený k zemi. Bez špeciálneho nástroja sa dnu nedostanem. Ale kde niečo také vezmem, nemám moc času všetky prípadné stopy môže spláchnuť voda!
.
.
.
.
.
.
.
.
Napadol ma taký nápad. Keď som vtedy chcel odísť, no stretli ma policajti, videl som jedného robotníka. Taký človek má určite nástroj na otváranie poklopov. Kopal nejaký kanál, alebo rúru, isto tam niečo nájdem. Rýchlo som vyšiel z uličky, kde šiel klaun a náhlil som sa za robotníkom. Bol tam, presne v tej istej činnosti, ktorú som ho videl robiť. Kopal kanál nejakou lopatou. Očkom som nazrel do jeho stánku a bol tam! Kľúč od poklopu, presne to, čo potrebujem. "Pane, videli ste tú explóziu?" spýtal som sa ho. "Nevidel, ale počul. Všade bolo potom ticho, keď sa vyrútil z týchto drevených dverý tmamovlasý muž. Veľmi podozrivé, nemysíte?" hovoril mi robotník chrapľavým hlasom. "Celý tento prípad je záhada." povedal som mu. "Ste inšpektor?" opýtal sa ma nedôverčivo. "Nie messie, som americký turista. Sedel som v kaviarni, keď sa to stalo." vysvetľoval som a jemu akoby odľahlo. No kľúč som mu zobrať stále nemohol, nedovolil by mi to.
Niečo ma pichlo do brucha. Odhrnul som sako a zbadal som noviny. Tie, ktoré som ráno našiel na zemy. "Čítate noviny messie?" spýtal som sa. "Iba športové strany, mám záľubu v koňoch." hrdo mi hovoril muž a ja som dúfal, že v novinách bude zmienka o dostihoch. "Tu mám dnešné noviny, nechcete si prečítať?" spýtal som sa milo a podával som mu noviny. Muž si oprášil ruky a pustil sa do čítania. "No to ma podržte! J.K má kurz 1:10, to je skvelé." vravel robotník a ja som mu moc nerozumel. "Rád by som si stavil, ale nemôžem to tu nechať len tak." vravel smutne muž a chytal do rúk znova lopatu. "Ja vám to postrážim, ak chcete." pripomenul som sa a on sa potešil, alebo to čakal. Položil všetko na zem a rýchlo odkráčal preč z dohľadu. Mám voľnú ruku, tak toto vyšlo.
Vrátil som sa teda opäť na miesto klaunovho úniku a zapáčil som kľúč do otvorov na poklope. "Povolil!" potešil som sa ako nikdy. Pripadám si ako skutočný detektív a ešte k tomu to robím nielen pre seba. Ten muž, messie Plentar, nevyzeral ako zlý muž. Možno mal len niečo, čo chcel niekto iný. Poklop som odtihol ďalej a pomaly som vysunul rebrík z kanála. Idem nato!
Krôčik po krôčiku som zostupoval do smradľavej diery. Stoky, potkany a iné nechutnosti to tu obklopovali z každej strany. Kto by bol povedal, že z Paríža uvidím práve kanál? Osud je nevypočitateľný, ale ja miluejm dobrodružstvo. Zoskočil som z vysokého rebríka s začal som sa rozhliadať po okolí, nič podozrivé som nevidel.
Nazrel som hlbšie do labyrintu spletitých chodieb kanála. Hneď mi do očí udrela ostrá, červená farba na podlahe. Podivná, guľatá vec sa válala na zemi. Podišiel som bližšie a zodvihol som ju zo zeme. "Pre boha! Veď to je klauní nos!" prekvapene som zhíkol keď mi došlo, čo to je. Išiel som ďalej a hneď v ďalšej uličke som našiel stopu. Bola to vreckovka. Ovoňal som ju a smrdela ako farby na tvár. Tu si musel ten majster prevlekov utrieť tvár a utekať. Cesta týmto kanálom končila rebríkom na povrch. Už som chcel ísť hore, keď som si všimol kúsok látky zachytený na bezpečnostnej ohrade. To sa muselo tomu klaunovy odtrhnúť pri vychádzaní z tunela. To znamená, že sa vyzliekal cestou von a potom už vyšiel ako nevinný okoloidúci. Naozaj úžasný plán.
Z dola sa dal poklop otvoriť bez problémov. Vystrčil som polovicu tela a hneď predomnou stál nejaký fúzatý muž. "Hej, ďalší muž z kanála?!" nehnevane zakričal pán v červenom saku a tváril sa veľmi rozzúrene. "Kto ste? A čo robíte na súkromnom pozemku vychádzajúc z kanála?!" naliehal nahnevaný muž a ja som pomaly vyšiel. "Volám sa George Stobart a som turista, sledoval som stopu a tá ma doviedla sem." povedal som pravdu a muž sa stále mračil. "Pane, prepáčte, vyšiel z tohto kanála muž v klaunskom odeve?" spýtal som sa. "Nie messie, iba vy." vedel som, že mi klame pretože na začiatu spomenul nejakého iného muža. "Poznáte muža menom Plentar?" znova som vyšetroval. "Nie, nič mi to nehovorí." stále zatĺkal ten chlap. Napdlo ma, že mu ukážem vizitku toho inšpektora.
Muž si zobral vizitku. "Vy ste inšpektor?" spýtal sa ma prekvapene. "Vlastne áno, najprv som klamal, aby som vás nevyľakal." zaklamal som a nevinne som sa pousmial. " To ste mali povedať hneď messie, ja polícií vždy rád pomôźem, som verným občanom." "To som rád." falošne som ho pochválil. "Tak začneme od začiatku. Videli ste niekoho okrem mňa výjsť z kanála?" opätovne som sa spýtal. "Ui, messie. Vyšiel z tade muž vo farebnom obleku a utekal rýchlo von, nevidel som mu do tváre." konečne nejaká ďalšia stopa. Potom som mu podal klaunský nos. "poznávate toto?" "Nie messie." stroho odpovedal a ja som vedel, že tentoraz mi neklame. "A čo toto?" podal som mu kapesník s líčidlami. "Nie messie, to nepoznávam." pomaly som strácal trpezlivosť. Nakoniec som vytiahol kus látky, ktorú vrah stratil pri východe z kanála. "Ó ui, ui messie. Toto spoznám kdekoľvek. Ten muž tu odhodil košelu rovnakého materiálu." povedal strážca objektu. "Máte tú košelu?" naliehavo som sa opýtal. "No messie, dal som ju do čistiarne, ale pamätám si číslo, ktoré bolo na vnútornej strane." riekol muž a ja som našiel novú nádej.
Vyšiel som na mieste, kde som vzal robotníkovi otvárač na poklopy. Tadeto musel ujsť aj vrah a toho videl ten robotník rýchlo utekať. Od muža za dverami som dostal číslo na muža menom Todrik- tak to bolo na košeli. Neviem, čo mi ten muž povie, ale určite mi to pomôže v pátraní a možno mi povie, kto je vlastne ten muž, ktorému patrila košeľa.
Vytočil som číslo, ktoré som si napísal. Telefón som vzal na mieste, kde kopal robotník. "Halo?" ozval sa hlas v telefóne. "Messie Todrik?" spýtal som sa hlasu v telefóne. "Áno, kto volá, čo chcete?" veľmi nervózne vravel muž a nepripadal mi vo svojej koži. "Moje meno je George Stobart a rád by som sa opýtal na jedného muža." vysvetľoval som mu. "Akého muža? Pre koho pracujete?" znova sa ma pýtal a znel veľmi nedôverčivo. "Som muž, ktorý hľadá pravdu a spravodlivosť." "Uff, zlakol som sa, že ste z polície." povedal chlap, no jeho hlas bol stále napätý. "Takže, chcem sa opýtať na zelenú flanelovú košelu s bodkami. Kto si ju kúpil?" "To vám nepoviem messie." ten chlap ma už vytáča. "Poznáte muža menom Plentar?" počul som, ako muž prehltol. "Nikdy som to meno nepočul." zaklamal mi a ja som vedel, že z neho viac nedostanem. "Fajn, dakujem za nič Todrik." nahnevane som zložil telefón.
Vo vrecku som nahmatal ďalší paperik. Na ňom bolo číslo tej ženy z rána. Urýchlene som vytočil jej číslo, možno mi pomôže viac ako ten Todrik. "Ui?" ozval sa francúzsky prízvuk a jemne zastretý hlas v telefóne. "Tu George Stobart, stretli sme sa ráno pred Cafe le Paris." predstavil som sa a jej hlas zmäkol. "Oh messie Stobart, zistili ste niečo nové?" spýtala sa. "Vlastne áno, ten klaun-majster prevlekov, utiekol kanálom. Našiel som jeho klaunský nos, vreckovku a kus látky. Prišiel som na to, že košelu mal od krajčíra menom Todrik, no nechce mi nič povedať. Nevedeli by ste mi pomôcť?" vysvetľoval som jej a dúfal, že povie áno. "To si robíte srandu! Ste úžasný." pochválila ma francúzska. "No nebolo to ľahké." zamachroval som. "Prečo neprídete ku mne do apartmánu." "Ok, fajn." odpovedal som pohotovo. "361 Roshiarre." povedala nadšene. "Okej, uvidíme sa." a položil som telefón.
DISKUSIA:
1. Pomôže mu Nicole zistiť pravdu?
2. Povie mu nakoniec Todrik niečo užitočné Georgovy?
3. Páčil sa vám dej? Fotky? :) (dosť som na nich makala)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Molly* Molly* | Web | 27. srpna 2011 v 14:33 | Reagovat

1. Myslím, že hej :-) zdá sa mi byť dosť ambiciózna, takže určite :-D
2. Nepriamo hej - možno ho George bude odpočúvať alebo tak :-)
3. Na to sa ani nemusíš pýtať! Jasné, že hej ;-)

2 Kath* Kath* | Web | 28. srpna 2011 v 10:02 | Reagovat

Veľmi sa mi tento komix páči :)
Zase máš veľmi originálny nápad :D

3 Joy Joy | Web | 28. srpna 2011 v 17:00 | Reagovat

1. Asi hej.
2. No, možno.
3. Samozrejme. Je vidieť, že si si s tým dala veľa práce. :-)

4 vena vena | E-mail | Web | 28. srpna 2011 v 17:03 | Reagovat

1.Určitě ano.Asi si budou hodně rozumět=)
2.Nejdřív bude asi ještě zapírat,ale nakonec se zlomí.
3.Rozhodně.Je to naprosto úžasné.Děj máš vychytaný.Vše se mi moc líbí=)

5 LiNa LiNa | Web | 31. srpna 2011 v 20:48 | Reagovat

1. Pomôže mu Nicole zistiť pravdu?//myslím že áno...aspoň zatiaľ sa tak zdá no nechcem dopredu hovoriť netrúfnem si na začiatku odhadnúť ich pravú povahu..ty si nepredvídateľná :D
2. Povie mu nakoniec Todrik niečo užitočné Georgovy?//myslím že hneď nie, ale možno neskôr...
3. Páčil sa vám dej? Fotky? :) (dosť som na nich makala)//tvoja snaha dáva úžasné ovocie toľko ti viem k tejto otázke povedať. Potrpíš si na detaily ktoré robia tvoje fotky jedinečnými...krása :-)

6 veve veve | 4. září 2011 v 11:05 | Reagovat

1)myslim, že mu bude pomáhat a pak ho možná zradí ale fakt nevim...vždycky uděláš něco jiného než si myslim :-)
2)myslim, že jo...
3)super!! máš krásně zpracované to prostředí! vždycky mne uchvátí :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.